Pitný režim
Mima Krotak
V každodennom živote sa všetci stretávame s otázkou správnej výživy.
Či je to už na popud vlastného tela a jeho potrieb, alebo vplyvu okolia,
prípadne médií. Jednou zo základných otázok týkajúcich sa správnej výživy
je pitný režim.
Odporúčanie lekárov či iných zainteresovaných kruhov je zjednodušované
do rovnice o príjme 3-4 litrov tekutín denne, čo by malo postačiť pre
vybalancovanie každého organizmu. Skutočná potreba závisí však od každého
jednotlivca. Znamená to, že tam, kde jeden človek na správne fungovanie
organizmu bude potrebovať v priemere 3 litre tekutín denne, iný človek
môže potrebovať o 1-2 litre tekutín viac i menej. Všeobecná rovnica
neexistuje. Každý organizmus je špecifický a jeho potreby sa menia v
závislosti od mnohých faktorov. Povedzme si teda základné pravidlá,
podľa ktorých si každý človek môže určiť svoju vlastnú potrebu prijímaných
tekutín.
Ľudský organizmus je zo 70% tvorený tekutinami. Najzákladnejšia stavebná
jednotka tela - bunka, je tvorená z dvoch tretín z "vody".
Na to, aby bunka dokázala plniť svoje funkcie v ľudskom organizme, musí
byť v rovnováhe. Ak bunka nie je dostatočne "zavlažovaná",
opotrebováva sa, prípadne deformuje alebo odumiera. Preto je životne
dôležité jej zabezpečiť dostatočný prísun životne dôležitých faktorov,
medzi inými aj "vodu". Vodou sa pritom chápe tekutina ako
taká.
V pitnom režime sú dôležité 3 základné faktory: forma tekutiny, množstvo
prijatej tekutiny v závislosti od momentálnej potreby organizmu a dávkovanie.
Niekto môže argumentovať, že forma tekutiny nie je dôležitá. Ako protiargument
môžeme ponúknuť príklad alkohol, ktorý je tiež tekutina. Ak by sme
ho však podľa skôr uvedeného odporúčania vypili 3 - 4 litre denne, pravdepodobne
by sme sa čoskoro ocitli v intenzívnej opatere protialkoholického zariadenia.
A potom väčšina z nás, až na niektoré výnimky, netúži. Vplyv alkoholu
na ľudský organizmus rozoberať nebudeme, jeho účinky, škodlivosť či
prospešnosť, je väčšine národa jasná. A nebudeme ho ani započítavať
do pitného režimu, aj keby sme nad tým mohli chvíľu polemizovať.
Základom pitného režimu sú voda, minerálne vody, čaje, ovocné a zeleninové
šťavy. Pri všetkých tekutinách je potrebné mať na pamäti ich účinky
na organizmus.
Voda a minerálne vody sú absolútne nepostrádateľnou súčasťou pitného
režimu.
Čaje možno rozdeliť na pravé čaje a bylinkové výluhy. Pravý čaj je
vyrábaný z lístkov čajového kríka. Obsahuje teín, látku svojimi vlastnosťami
podobnú kofeínu, ktorú obsahuje aj káva alebo koka. Kofeín ako aj teín
sú látky, ktoré pôsobia povzbudivo na organizmus. Teín má ale miernejšie,
zato dlhšie trvajúcejšie účinky než kofeín. Z hľadiska pitného režimu
má zaujímavé postavenie i káva. Organizmus ju síce príjme, obličky ju
odliftrujú od vody, ktorú organizmus vylúči von takmer celú. To značí,
že keď vypijete 3 dvojdecové kávy denne, nemôžete si započítavať 6 dcl
tekutiny do denného príjmu, pretože ju telo temer celú vylúčilo. Navyše
kofeín vyvoláva "jojo" efekt. Telo sa dostane do "povzbudeného"
stavu a pri vyprchávaní účinku kofeínu "padá" hlbšie než pod
normál, vybieha z rovnováhy a musí "vyrábať" viac energie
na to, aby udržalo organizmus v potrebnej hladine aktivity. Na isté
percento ľudskej populácie káva pôsobí reverzne. Namiesto vyvolania
stavu zvýšenej aktivity, vyvolá oslabenie organizmu, triašku v žalúdku
a celkovú malátnosť a ospalosť.
Bylinkové "čaje" neobsahujú teín. Okrem lahodnej chute majú
bylinky širokospektrálne účinky na ľudské telo, osviežujú a energizujú.
Sú považované za najvhodnejšiu nekalorickú zložku pitného režimu. Najlepšie
je ich piť nesladené a neochutené.
Konzumácia ovocných a zeleninových štiav závisí od sezónnej dostupnosti
ovocia a zeleniny, ochoty denne stráviť 10 - 15 minút čistením surovín
a umývania odšťavovača. Najvhodnejšie sú čerstvo odšťavené z celého
ovocia alebo zeleniny. Sú bohatým zdrojom vitamínov, minerálov a stopových
prvkov, rýchlo a ľahko stráviteľné. Čerstvo odšťavené by sa mali piť
do 10 - 15 minút, kým začne byť cítiť účinok oxidácie. Šťavy sa neodporúča
uskladňovať v chladničke alebo mrazničke. Ich chuť a celková energetická
hodnota rapídne klesá s postupujúcim časom. Ovocné šťavy by sa mali
piť v zásade na lačný žalúdok, čo platí rovnako ako aj u celého ovocia.
Ak sa v žalúdku nachádza iná, ešte nestrávená potrava, ovocie alebo
ovocná šťava "nakýsa" a vyvoláva tzv. kyseliny. Taktiež by
sa nemali miešať ovocné šťavy so zeleninovými, pretože ovocie je kyselinotvorného
charakteru a v kombinácii s potravinou iného charakteru má tendenciu
kysnúť. Najvhodnejšie je piť ovocné šťavy len z jedného druhu ovocia.
Zelenina a z nej robené šťavy sú neutrálneho charakteru. Kombinácia
štiav jednotlivých druhov zeleniny má širokospektrálne účinky na organizmus.
Deň môžete začať pohárom čerstvej mrkvovej šťavy, podľa potreby svojho
organizmu a stavu mojich zásob ju zriediť šťavou z uhoriek, poprípade
si urobiť tzv. očistnú šťavu, ktorá je zložená zo šťavy z mrkvy, zeleru,
kapusty, reďkovky (bielej alebo čiernej) a uhorky. Táto šťava prečisťuje
tráviaci trakt a revitalizuje celý organizmus.
Dôležité je aj správne pitie štiav. Trávenie sa začína už v ústach a
v snahe čo najviac vyťažiť z prijatej tekutiny je vhodné nepiť ich ako
pivo a zlievať dole hrdlom, ale "pohrýzť" na pár sekúnd každý
hlt v ústach, "prevaliť" ho ako dobré víno.
Šťavy z koncetrátov a pasterizované 100% šťavy sú tiež možnosťou v pitnom
režime, sú "nabalené" a často aj obohatené o vitamíny, poprípade
aj kalcium a iné minerály. Pri nákupe treba venovať veľkú pozornosť
množstvu a zloženiu prídavkov a konzervačných látok, v niektorých prípadoch
dokonca aj farbív. Ešte stále sa na trhu objavujú dokonca detské džúsy,
ktoré obsahujú farbivá, ktoré boli uznané ako karcinogénne. V každom
prípade je najlepšie kupovať 100% džúsy z deli sekcie vášho supermarketu,
ktorých expiračná doba je najviac 2-3 týždne od dátumu spracovania.
Poväčsinou sú tieto šťavy pasterizované, bez prídavku konzervačných
látok.
Sódy, koly, sladené a farbené vody obsahujú veľké množstvo cukru, konzervačných
prídavkov a farbív, niektoré aj kofeín. Niektoré sú obohatené o vitamíny,
tieto vitamíny sú však syntetické, a preto ich organizmus z veľkej časti
aj vylúči von.
Množstvo tekutín, ktoré by mal človek denne požiť závisí od celkového stavu organizmu, pohlavia, skonzumovanej stravy, fyzickej záťaže, zemepisných podmienok, ročného obdobia a mnohých ďalších faktorov. Pri veľkej fyzickej záťaži organizmus vyžaduje zvýšený príjem tekutín. Napríklad pri intenzívnou športovaní sa odporúča vypiť približne 2 dcl tekutiny každých 10 minút počas výkonu. Pri sedavom zamestnaní si telo žiada oveľa menej tekutiny, pretože metabolizmus takéhoto človeka je pomalší než u človeka fyzicky pracujúceho. Taktiež prijatá strava počas dňa obsahuje tekutiny (polievky, omáčky, čerstvé ovocie, zeleninové šaláty, atď.), preto potreba na doplnenie tekutín môže byť iná každý deň pre ten istý organizmus. Jedným z faktorov sú choroby, kedy organizmus doslova prosí o zvýšený prísun tekutiny. Denný príjem tekutín vtedy treba zvýšiť až na dvojnásobok. V prípade teplôt sa tým vyhnete dehydratácii organizmu a možného poškodenia orgánov. Prinútite organizmus pracovať a tým "vyplachovať" z tela "nepriateľa". Treba si však dávať pozor na zloženie tekutiny, napríklad taká coca-cola určite množstvom cukru nebude vhodne pôsobiť na organizmus napadnutý kvasinkovými baktériami, pre ktoré je cukor živnou pôdou. Každý organizmus je špecifický a má svoje vlastné potreby a požiadavky, takže každý človek by si mal množstvo prijatých tekutín rozhvrhovať sám. Treba počúvať "hlas" vášho tela, ktoré vám vysiela signály, čo práve potrebuje. A to sa týka nielen tekutín.
I dávkovanie tekutín sa riadi všetkými vyššie spomenutými faktormi.
Za zmienku stojí, že okrem všetkých spomenutých princípov, je vhodné
dodržiavať aj 3-fázový denný cyklus každého organizmu. Je rozdelený
na fázu prijímania potravy, fázu spracovania a trávenia a fázu vylučovania.
V 24-hodinovom biorytme to znamená 3 osemhodinové fázy. U organizmu,
ktorý funguje od 6 ráno do 10 večer by fáza prijímania potravy mala
byť medzi 12 na poludnie a 8 večer, za ňou nastupuje fáza trávenia a
spracovania potravy a medzi 4 hodinou rannou a poludním fáza vylučovania.
Pokiaľ fungujete v tomto biorytme, tak 95% z vás navštevuje svoju toaletu
do 15 minút po zobudení a veľká väčšina z vás nepociťuje hlad pri prebudení,
ale až 2-3 hodiny po ňom. Pokiaľ je to inak, vaše biohodiny su prestavené,
poprípade váš denný režim nemá pravidelnosť a váš organizmus má veľké
výkyvy i v potrebe aj na pitný režim.
Nesmieme zabudnúť i na podávanie tekutín počas a po jedle. Strava zložená
z karbohydrátov a bielkovín vás bude nutkať na zvýšený príjem tekutín.
Všimnite si, kedy vás najviac trápi smäd, či po klobáse s chlebom alebo
po ovocnom šaláte. Navyše, makrobiotika neodporúča zapíjať jedlo, pretože
tekutina prijatá počas konzumácie jedla riedi žaludočné šťavy, ktoré
natravujú potravu, a tým pádom sa spomaľuje proces trávenia. Namiesto
tekutiny sa odporúča konzumovať jedlá bohaté na vodu (napr. šaláty z
čerstvej zeleniny, atď.) buď ako hlavný chod alebo ako prílohu.
Osobitnou kapitolou je mlieko. Aj keď má charakter tekutiny, považuje sa viac-menej za polotuhú potravu ani nie tak charakterom, ako spôsobom natravovania a spracovania. Mlieko zasycuje, obsahuje tuky a bielkoviny, ktorých spracovanie je trochu komplikovanejšie. To je však osobitná obšírna kapitola. Do rovnice pitného režimu však mlieko nezarátavame.
Na záver by som chcela uviesť názorný príklad svojho pitného režimu, ktorý som dolaďovala niekoľko rokov, a ktorý si, samozrejme, ďalej musím korigovať podľa potreby svojho tela.
Žena, 30 rokov, 170cm, 57kg, sedavé zamestnanie, bežný deň:
2dcl čerstvej mrkvovej sťavy 15 minút po zobudení, 1 liter bylinkového
čaju počas dopoludnia, 2dcl minerálnej vody okolo poludnia, 1 liter
bylinkového čaju popoludní, 3 dcl sójového mlieka podvečer, 3-4 dcl
pasterizovaného 100% ovocného džúsu medzi 6-8 hodinou večernou = 2,5
-3 litre tekutín denne v "čistej forme" bez ohľadu na vodu
prijatú v ovocí, zeleninových šalátoch, potrave.
Na zdravie.